Začiatok tohtoročného leta vnímam intenzívne, vidím okolo seba veci, ktoré som už roky nevidela. Keď idem so svojím modrým autíčkom dedinou, cez stiahnuté okná cítim vôňu rozkvitnutého agátu, sladkú ako med. Vidím susedove tri kone, ktoré sa pokojne pasú. Musím sa usmievať. V tej chvíli milujem život. Keď sa prechádzam tichými ulicami, sledujem ako si tu ľudia žijú, kosia trávniky, zavlažujú, v upravených záhradkách sa hrajú psy a niekde aj deti. Cudzí ľudia sa mi zdravia, lebo už si nie sme až takí cudzí, veď sme skoro susedia. Život na tejto dedinke mi zachutil, okolie mi každodenne dáva svoju pokojnú silu a ja ju nasávam ako sa len dá.
Odkedy som chorá, často rozmýšľam o smrti, o tom, prečo chcem žiť a prečo chcem byť zdravá. Nedávno som prežila ťažké dni, keď umreli dve moje známe a mne bolo veľmi ťažko, lebo viem, že ja môžem byť tá ďalšia. Tí zdraví, ktorí boli na pohreboch, si to neuvedomujú, pritom život každého z nás sa môže zvrtnúť a v okamihu sa úplne zmeniť. Dve mladé ženy, ktoré mohli mať najlepšie roky života ešte pred sebou. Jedna, moja bývalá kolegyňa, za sebou zanechala svoju dvojročnú dcéru. Hovorí sa, že posledné dni a noci sa jej iba slzy kotúľali z očí, nevedela sa hýbať ani hovoriť a ani lekári nevedeli, čo bolo príčinou jej ochorenia. Druhá žena, tesne pred štyridsiatkou, zomrela kvôli rakovine. Stále počujem jej hlas a slová, ktoré mi hovorila do telefónu, keď sme spolu naposledy telefonovali. Bolo ťažké sa s ňou rozlúčiť, vidieť nesmierny žiaľ jej manžela, ktorý sa jej snažil zo všetkých síl pomáhať a ktorý videl všetko to utrpenie, tú bolesť, ktorú ona musela prežiť. Je zvláštne vidieť jej meno na skype a vedieť, že sa už nikdy neozve.
Sú dve veci, kvôli ktorým chcem žiť. Chcem vidieť, cítiť a prežívať energiu prúdiacu z prírody a lásku, ktorú dostávam od svojich najbližších. A nechcem, aby moja rodina prežívala taký žiaľ, ako blízki tých dvoch žien. Moja dcéra si zaslúži mať pekné detstvo a ja si zaslúžim mať pekný život. Myslím, že sú to dôvody dostatočne silné a motivujúce k tomu, aby som dotiahla veci do zdravého konca...